Mám rada chladné jesenné večery. Zabalím sa do deky, uvarím si čaj a pomaly sŕkam vriacu ochutenú vodu.Vtedy si vždy spomeniem na jesenný kúsok môjho kamaráta, ktorý si takýto "suchý čaj" omastil, ako inak kvalitnou, odležanou slivovičkou nášho starého otca. A pri tej spomienke mám problém neobariť sa čajom, pretože neviem udržať smiech.
Aký je to svet v ktorom žijeme dnes? Je iný ako býval kedysi? Svet okolo nás je určite iný. Menia ho svojimi myšlienkami ľudia, ktorí vedia dať nápadom konkrétny tvar alebo podobu. Aby mohlo ľudstvo napredovať potrebuje na realizáciu svojich ideí okrem šikovných rúk aj určitú dávku odhodlania, dostatočne vysoké IQ ale najmä - peniaze. Akí sú to ľudia, ktorí žijú na našej zemeguli dnes? Sú iní ako bývali ľudia v minulosti? Nezamýšľam sa teraz nad životným štýlom, ktorý sa za ten čas čo existuje ľudstvo určite zmenil. Myslím na naše hodnoty, priority, ktoré vyznávame. Dávno, ešte pred zavedením peňazí ako platidla sa obyvateľstvo planéty delilo na mocných,(či už to boli bohatí kupci, faraóni alebo králi) a tých druhých (žijúcich z dobrej vôle chlebodárcov). Odveký boj o moc. Vládnuť, ovládať, žiť na výslní...
Horúci letný deň ako vystrihnutý z katalógu cestovných kancelárií. Namiesto slnečnej pláže niekde na Malibu sa škvarím v záhrade starého otca a okopávam hriadky zeleniny. Cibuľa, mrkva, zase cibuľa, čosi malé zelené a zase cibuľa. Načo je niekomu toľko cibule? Plačem už teraz a to ešte ani poriadne nevyšla zo zeme. Pot sa mi vpíja do trička a na koži sa mieša spolu s exkluzívnym parfumom od Armaniho. Úžasná kombinácia na zvádzanie okrídleného hmyzu. Okrem cibule má starý otec aj včelíny. Umiestnené veľmi dôvtipne pri jahodách. To aby sme na ne nechodili, lebo starká potom nemá čo zavárať. V úľoch žijú ako všetci vieme, včely. Žiadne včely robotnice, ale bojovnice. Namiesto opeľovania útočnými náletmi ohrozujú moju tvár. Keby hlúposť kvitla, tak som samý kvet? Vrieskam, mávam rukami. Mama sa mi smeje. To si matka? Seba ratuješ a mňa nech zožerú. Dostali ma. Vo vlasoch sa mi metá bláznivá včela. Mamí! Neskoro ideš. Bodla ma, sviňa jedna. Hreším, pľujem. Čo bzučíš stále, veď už máš byť dávno mŕtva! Mám tam žihadlo? Máš, vraví mama znalecky, hoci bez okuliarov nevidí ani kde má tie okuliare. Páli ma za uchom malé otrávené nič. Mama ma natiera šesťdesiattri percentnou slivovicou
